KRESŤANSTVO NA ORAVE

Kresťanstvo sa na Oravu začalo šíriť už v čase Veľkomoravskej ríše a v 10. stor. sa tu ujalo natrvalo. Územie bolo najskôr pod správou nitrianskeho biskupstva, neskôr bolo včlenené do ostrihomského arcibiskupstva. Prvé fary boli zakladané začiatkom 14. stor. Prvá zmienka pochádza z r. 1334 a hovorí o fare na Oravskom hrade. V polovici 14. stor. dochádza k zmene správneho systému tohto územia, čo ovplyvnilo aj cirkevnú organizáciu. V r. 1397 sa v dokumentoch spomína už päť fár: vo Veličnej, Kubíne, Sedliackej Dubovej, Tvrdošíne a Trstenej.

KUBÍNSKA FARA

S menom kubínskej fary sa po prvýkrát stretávame v r. 1380. Mala pod správou celé podchočianske územie až po hrad. O jej osude v období stredoveku nenachádzame žiadne správy.

V r. 1559 a 1560 bola na Orave vykonaná prvá historicky známa kánonická vizitácia. Zo záznamov sa dozvedáme, že vizitátor musel o oravských farách konštatovať, že všade je farár ženatý a sviatosti podáva obidvomi spôsobmi. Kňazi boli totiž pod vplyvom zemepánov, ktorí na svojom území presadzovali reformačné myšlienky. A dokonca aj panovník podporoval ženenie sa kňazov.

O kubínskej fare je vo vizitácii z r. 1559 poznačené toto: Kubín má kostol zasvätený sv. Kataríne, je dosť pekne vyzdobený, nepotrebuje opravy, má dva strieborné kalichy, medenú monštranciu, pacifikál, štyri ornáty. Farár tunajší, menom Ladislav, je ženatý, ale krst, krizmu, olej a svätenú vodu vysluhuje v kostole po katolícky, sviatosť oltárnu podáva pod obojakým spôsobom. R. 1560 je zaznačené: Kubín patrí hradu Orava a pánom Kubínskym. Farárom je Ladislav Parvus, je ženatý a nestály, hoci opatruje kostol v dobrom stave, tak ako ho prijal od predchodcu; svätenú vodu kostol nemá, ani Eucharistiu. Minulého roku začiernil obrazy uhlíkom, a obraz Ukrižovaného dolámal a spálil.

ORAVA V SPRÁVE EVANJELICKO-LUTERÁNSKEJ CIRKVI

Do konca 16. stor. celá Orava prešla do správy evanjelicko-luteránskej cirkvi v duchu zásady „Cuius regio eius religio“ (čie panstvo toho náboženstvo). Juraj Thurzo, pán Oravského hradu, podporoval šírenie reformácie na Orave všetkými silami. Do evanjelickej správy prešli všetky fary a kostoly a boli budované nové, na novoosídlených územiach. Ochotne sa k novému učeniu pridávali najmä zemania, ktorých k tomu často viedli najmä hospodárske a majetkové dôvody.

Z vizitácie E. Lániho z r. 1611 sa dozvedáme, že v Kubíne je evanjelická fara, ktorá v sebe zahrňovala obce Dolný Kubín, Vyšný Kubín, Jasenová, Leštiny, Osádka, Srňacie, Pokryváč, Pucov, Pribiš, Medzibrodie, Bziny, Kňažia, Jelšava, Záskalie, Mokraď a Medzihradné. Kostol v r. 1622-1627 prestavali a maľby a obrazy zabielili. Z prestavby sa zachovala pamätná tabuľa dnes zasadená na pravej stene kostola. Čítame na nej, že túto pamiatku dali spraviť „generosus dominus Job Zmesskal et generosa domina Anna de Szentivan“.

OBNOVA KATOLÍCKEHO ŽIVOTA NA ORAVE

V pol. 17. stor. sa začína obnovovať katolícky život na Orave. Prvý farár pre všetkých katolíkov celej Oravy prišiel v r. 1645. Bol ním Ján Sczechovich de Ratulov, prepošt de Valkov, Vice Archidiakon. Usadil sa najskôr v Čimhovej, neskôr sa presťahoval do Oravky. V jeho práci mu pomáhali poľskí rehoľníci a licenciáti, ktorí pôsobili vo väčších obciach. Boli to neženatí laici vzdelaní vo vierouke, ktorí mali právomoc krstiť, učiť ľud, sobášiť a pochovávať. V kubínskej farnosti pôsobil licenciát ešte v r. 1712.

R. 1672 katolíci prevzali späť kostol v Dolnom Kubíne. Po mnohých rokoch tu prišiel aj katolícky kňaz. Bol ním archidiakonom Oravy Martin Pongrácz, ktorý predtým pôsobil v Trstenej. Účinkoval tu do marca r. 1680. Potom správu farnosti prevzal na niekoľko mesiacov licenciát Jonáš Pretrozséni. Koncom r. 1680 nastúpil Ján Mariássy a ten tu účinkoval do júla r. 1682, kedy odišiel na Oravský hrad.

Bolo to obdobie protihabsburských povstaní a sprisahaní a neustále boje sa odrazili aj na živote veriacich na Orave. Povstaleckí vojaci sa dopúšťali mnohých násilností najmä na katolíckych kňazoch. Jedným z nich bol aj dolnokubínsky farár Ján Tranoscius. Bol synom evanjelického farára Samuela Tranoscia, ktorý pôsobil v Liptovskom Mikuláši. Ján prestúpil na katolícku vieru a po štúdiách teológie na viedenskom Pázmaneu bol v apríli r. 1680 vysvätený na kňaza. Po krátkom pôsobení na Liptove bol r. 1682 poslaný do Kubína. Snažil sa o navrátenie protestantov na katolícku vieru a podľa dobových záznamov, mával s nimi časté hádky. Jeho horlivej činnosti urobili koniec vojaci Štefana Thökölyho, ktorí ho najskôr kruto mučili a nakoniec ho sťali.

Po uzavretí mieru medzi cisárom a povstalcami sa situácia upokojila. Katolícke kostoly boli vrátené katolíkom. Evanjelikom bolo povolené postaviť si za určitých podmienok vlastné tzv. artikulárne kostoly. Na Orave ich postavili dva, v Leštinách a v Istebnom. R. 1683 sa Kubín stáva župným sídlom po tom, čo Veličnú vypálili kozácke vojská tiahnuce z Poľska.

Od zač. 18. stor. sa Orava postupne stávala znovu katolíckou. Rekatolizácia postupovala rýchlo a pokojne. V Kubíne sa na mieste farára vystriedalo niekoľko kňazov, ktorí pozdvihli náboženský aj sociálny život veriacich oživením úcty k Eucharistii a Panne Márii, ako to dokazujú združenia ku cti Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. V r. 1725 kubínski veriaci prestavali svoj kostol v barokovom štýle.

DEKAN KOHÚT A JEHO NÁSTUPCOVIA

Ďalšiu veľkú prestavbu uskutočnili v r. 1880 – 1887 pod vedením farára Jozefa Kohúta a za podpory župana Edmunda Zichyiho v slohu, ktorý imituje gotiku2. augusta 1887 prišiel prestavaný kostol vysvätiť biskup Juraj Čáska. Udalosť je zachytená na mramorovej doske v lodi kostola. 8. mája 1895 vypukol v Kubíne veľký požiar, ktorý zachvátil aj kostol. Dekan Kohút s pomocou patróna a štedrých veriacich kostol znovu opravil.

Kohútov nástupca Štefan Viecha pokračoval v diele svojho predchodcu. Podobne aj dekan farár Štefan Haluška, ktorý do svojho úradu nastúpil začiatkom prvej svetovej vojny. V r. 1922 a 1923 sa vo farnosti uskutočnili misie pod vedením P. Eiselleho SJ. So štedrou podporou Juraja Bullu, oravského župana, bol do kostola umiestnený nový oltár Sedembolestnej Panny Márie, sochy Božského Srdca a Srdca Panny Márie a obrazy krížovej cesty. V r. 1925 farnosť prebral do správy Jozef Maxián. Spolu s kaplánom Jozefom Hadrim, ktorý prišiel do Kubína v r. 1929, prebudili katolícky život vo farnosti. Založili v meste Orla a popri ňom odbočku spevokolu, divadelného krúžku, bábkového divadla, športového a kultúrneho krúžku a zriadilo sa aj filmové oddelenie.

V r. 1932 sa uskutočnili misie pod vedením otcov redemptoristov.

V r. 1936 sa v Kubíne uskutočnilo stretnutie katolíckej mládeže Oravy z príležitosti posvätenia orolskej zástavy. Zišlo sa tu asi 18 000 Oravcov. Sv. omšu slávil Andrej Hlinka a prítomných pozdravil aj biskup Vojtaššák.

V decembri 1938 prebral správu farnosti Viktor Trstenský. Spolu so svojimi spolupracovníkmi pokračoval v práci svojich predchodcov. V r. 1939 sa uskutočnila dlažba kostola, bol pokrytý novou strechou a opravený zvonku. Boli doň umiestnené aj nové spovednice. V decembri 1940 bol založený Katolícky kruh, ktorého činnosť sa zameriavala na kultúrnu a umeleckú oblasť. Divadelný súbor nacvičil a predviedol okolo 40 divadelných hier a akadémií (Pašiové hry, Tajomstvo sv. omše, Akadémia pri príležitosti 25. výročia biskupstva pápeža Pia XII. a pod).

V r. 1941 veriaci odkúpili hotel Biheller a upravili ho na svoj kultúrny dom s javiskom a celým divadelným zariadením. V apríli 1942 bola založená rím.-kat. cirkevná obec, ktorá mala na starosti organizačno – budovateľskú prácu vo farnosti. V tom istom roku bola štátna ľudová škola pretvorená na cirkevnú. Uskutočnili sa misie pod vedením otcov jezuitov. Bola obnovená Jednota katolíckych žien a v r. 1944 aj Jednota katolíckych mužov. V r. 1947 prišli do mesta sestry Panny Márie Pomocnice a usadili sa v dome, ktorý im na tieto účely poručili manželia Pollákovci. Slávnostná posviacka ústavu sa konala 7. septembra 1947.

V r. 1948 sa náboženský život v meste, tak ako na celom Slovensku, radikálne obmedzil. Boli zrušené všetky cirkevné spolky a cirkevný majetok bol zoštátnený. Sestry saleziánky boli z mesta odvlečené a farár Viktor Trstenský bol uväznený a poslaný do pracovného tábora.

Farnosť od toho času spravovali niekoľkí kňazi. Od r. 1974 tu pôsobil dekan Alfonz Letanovský. V r. 1979 začal spolu s kaplánom Andrejom Imrichom a veriacimi generálnu opravu kostola. Uskutočnila sa výmena strechy, maľba exteriéru, odvetranie základov, výmena okien a maľba interiéru. Nasledujúci rok bol vymaľovaný aj filiálny kostol vo Vyšnom Kubíne.

FARNOSŤ PO ROKU 1989

Situácia sa znovu radikálne zmenila po r. 1989. Mnohé spoločenstvá, ktoré dovtedy vykonávali svoju činnosť len tajne, sa mohli slobodne prejaviť na verejnosti. Náboženský život sa začal znovu rozvíjať. Spevácke zbory, hnutie kresťanských rodín, svetský rád sv. Františka i saleziánski spolupracovníci. V auguste r. 1990 sa do mesta vrátili sestry saleziánky a ujali sa výchovy dievčenskej mládeže.

V r. 1993 začala svoju činnosť v meste katolícka charita, ktorá poskytuje svoje služby všetkým, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Od septembra r. 1994 tu pôsobia sestry sv. Vincenta de Paul.

V r. 1989 sa začalo uvažovať o výstavbe nového kostola. Farský kostol už kapacitne nepostačoval. Základný kameň pre nový kostol posvätil Sv. Otec Ján Pavol II. počas svojej prvej návštevy Slovenska 22. apríla 1990 v Bratislave. Výstavba prebiehala v rokoch 1992 až 1997. Väčšina prác sa zvládla formou dobrovoľných brigád veriacich mesta i okolitých dedín. 13. septembra 1997 kostol slávnostne vysvätil biskup František Tondra. Je zasvätený Povýšeniu sv. kríža.

CIRKEVNÁ ZÁKLADNÁ ŠKOLA

Vo februári 1992 bola po predchádzajúcich prípravách slávnostne otvorená Cirkevná základná škola Andreja Radlinského. Svojím zameraním nadviazala na tradíciu cirkevného školstva v meste, ktorá bola násilne prerušená po r. 1948.

OPRAVA A NADSTAVBA FARY

Vďaka štedrej finančnej a brigádnickej pomoci dolnokubínskych veriacich sa v roku 1998 zrealizovala aj potrebná oprava a nadstavba budovy Rímkokatolíckeho farského úradu, čím sa zlepšili nedostačujúce priestory pre ubytovanie viacerých kňazov.

REKONŠTRUKCIA FARSKÉHO KOSTOLA

Generálna rekonštrukcia interiéru farského kostola spolu s obnovou vonkajších schodíšť sa uskutočnila počas prázdninových letných mesiacov r. 2005. Vykonali sa práce súvisiace s podlahovým kúrením, elektrifikáciou kostola, prípojka plynu, položenie dlažby, vybudovanie sociálneho zariadenia v sakristii, očista, zakonzervovanie hlavného oltára a dvoch menších, všetkých sôch a krížovej cesty, reštaurovanie nástenných malieb, celkové vymaľovanie interiéru, osadenie nového obetného stola, kazateľnice, rekonštrukcia jestvujúcich lavíc spolu so zhotovením nových menších lavíc do istých častí kostola, vybudovanie nových spovedných miestností a vyčistenie a naladenie organa.