Úvod » Farský úrad » História » Kostol Najsvätejšej Trojice

Kostol Najsvätejšej Trojice

(KOSTOL vo Vyšnom Kubíne)

(Fotogaléria tu.)

„V druhej polovici 15. storočia bol postavený dnešný kostol vo Vyšnom Kubíne; pravdaže, jeho dnešná podoba je výsledkom viacerých renovácií a opráv.“
(Smetana, Ján: Z dejín Oravy a Dolného Kubína. Stručný náčrt. In: Pamätnica z príležitosti 60-ročného jubilea rím. – kat,. kostola v Dolnom Kubíne 1887 – 1947. Dolný Kubín 1947.)

„Počas pôsobenia pána farára Jozefa Maxiána evanjelici dokazovali, že filiálny kostol vo Vyšnom Kubíne je vystavaný na ich pozemku, teda, že je ich. Krajský súd v Ružomberku 27. novembra 1930 definitívne rozhodol, že kostol vo Vyšnom Kubíne patrí katolíkom, lebo bol v základoch vystavaný už vtedy, keď ešte evanjelikov nebolo (jeho počiatky siahajú do 13. storočia), je v stálom užívaní katolíkov od 16. septembra 1705, ktorí doň chodievali a v ňom odbavovali svoje pobožnosti. Súd nariadil jeho prepis na rím.-kat. Cirkev v pozemkovej knihe. Útraty súdneho rokovania museli znášať vyšnokubínski evanjelici. Tento kostol bol roku 1943 vymaľovaný akademickým maliarom majstrom Jozefom Hanulom.“
(Trstenský, Viktor: Prierez náboženským životom v dolnokubínskej farnosti za posledných 60 rokov. In: Pamätnica z príležitosti 60-ročného jubilea rím. – kat. kostola v Dolnom Kubíne 1887 – 1947. Dolný Kubín 1947.)

„Predpokladá sa, že vo Vyšnom Kubíne sa nachádzajúci starobylý katolícky kostolík je vlastne ten pôvodný farský kostol vo farnosti „Rubny“, ktorý sa k roku 1397 v Kubíne spomína. Tento kostol, pôvodne azda drevený, postavený bol z kameňa v 15. storočí, prestavaný koncom 17. storočia, v 18. a 19. storočí.“
(Kavuljak, Andrej: Historický miestopis Oravy. Bratislava 1955. Vydavateľstvo SAV. s. 138)

„Najstarším stojacim murovaným sakrálnym objektom je neveľký kostolík Najsvätejšej trojice vo Vyšnom Kubíne. Jednoloďová stavba, ktorá je na východe segmentovo uzavretá, má na západe po celej šírke lode nadstavenú vežu. Kostol je datovaný v základoch do konca 15. storočia, viacero prestavieb pochádza zo 17., 18. a 19. storočia. Vo Vyšnom Kubíne sa zachoval pôvodný gotický južný portál. Predstavuje typ veľmi jednoduchého neskorogotického sedlového portálu, pričom A. Güntherová-Mayerová do datuje na začiatok 16. storočia. V. Mencl portál považuje za jeden z najstarších sedlových portálov na Slovensku a vznik kostola vidí už v 14. storočí. Celkovo kostol predstavuje veľmi jednoduchú stavbu, ktorej súčasný uzáver je mladšia prestavba pôvodného presbytéria s neznámou dispozíciou. Kostolík bol postavený v obci, ktorá mala od svojich počiatkov významný podiel zemianskeho obyvateľstva a je veľmi pravdepodobné, že vznikol ako zemepanský kostol.“ (Čajka, Michal: Počiatky a vývoj stredovekej architektúry na Orave. In: Zborník Oravského múzea 2002. XIX. ročník. Dolný Kubín, Vydalo OM POH, 2003. s.22, 24.)

Na vŕšku nad obcou stojí jednoloďový kostol s novším segmentovo uzavretým presbyterátom a renesančnou vežou. Kostol bol stavaný koncom 17. storočia na neskorogotických základoch z konca 15. storočia. Stavebné úpravy boli vykonané v 18. a 19. storočí. V roku 1973 bola vykonaná komplexná obnova vonkajších fasád a strechy. Na veži je zachovaný neskorogotický portál. V lodi kostola je hlavný oltár zo 17. a anjelici z 18. storočia. Bočný oltár je barokový, dve olejomaľby sú zo 17. a 18. storočia. Kazateľnica je baroková. Sú v nej dve drevené plastiky, 10 rôznych drevených svietnikov, zvon zo 16. storočia a epitaf Jozefa Kubínyiho s manželkou z roku 1792, ktoré sú hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami vedené v Štátnom zozname.
(Kultúrne pamiatky Oravy, kol OPS, Okresná pamiatková správa Dolný Kubín 1977, text spracovaný Mgr. Alenou Strapcovou a Mgr. Jozefom Strapcom)

A. Güntherová – Majerová uvádza o kostole tieto údaje:

  • kamenný portál na južnej strane veže je zo začiatku 16. storočia
  • na hlavnom oltári je umiestnená zázračná socha Najsv. Trojice z 15. storočia
  • na hlavnom oltári je aj staršia skupina troch anjelov zo začiatku 17. storočia bočný oltár sv. Anny je zo začiatku 18. storočia
  • kazateľnica je z konca 17. storočia
  • na šalovaní zábradlia organovej empory je maľba z dôb protestantských, zo začiatku 17. storočia – obnovená
  • voľný obraz „Uctenie sviatosti“, maľba na skle z 18. storočia
  • veža je renesančná, obnovená a zvýšená roku 1697 (1700)
  • gotický zvon s majuskulným nápisom „O rex glorie veni cum pace“ a s reliéfmi Krista na kríži, baránka, holuba a kľačiaceho
  • anjela medzi písmenami – je z konca 15. storočia. Podľa Pajdussáka je dielom zvonára Jána Weigela z Konrádovej školy spišskonovoveskej
  • stavba kostola sa datuje do konca 15. storočia, ktorý bol opätovnými prestavbami takmer úplne pozbavený pôvodnej podoby
  • kanonická vizitácia z roku 1702 hovorí o zázračnom „imago“ Najsv. Trojice a o obraze sv. Vavrinca. Podľa kanonickej vizitácie
  • z roku 1794 boli vtedy dva oltáre, a to oltár Najsv. Trojice a oltár sv. Anny. ten istý prameň spomína aj obraz „Sv. Rodiny“ a sklomaľbu.
  • Zmienka je aj o kazateľnici. Kanonická vizitácia z roku 1833 uvádza, že povala kostola je z dreva. V protokoloch kanonických vizitácií spomenuté pamiatky okrem obrazu sv. Vavrinca sa zachovali iba pod označením „Sv. Rodina“ treba rozumieť „Sv. Annu samotretiu“, dnes v Dolnom Kubíne.
  • roku 1774 opravili kostol
  • roku 1833 je urobené nové sklepenie

(Literatúra: A. Güntherová – Majerová: Dejiny a súpis výtvarných pamiatok Oravy. Marton 1944. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok na Slovensku. str. 444.)