Úvod » Farský úrad » História » Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

(Farský kostol)

(Fotogaléria tu.)

V roku 1380 bola v Dolnom Kubíne založená farnosť s kostolom. Od samého začiatku kostol bol zasvätený sv. Kataríne. Túto patrónku rešpektovali aj protestanti, keď v 16 – 17 stor. boli pánmi tohto kostola.

O osudoch dolnokubínskej fary a kostola v stredoveku nevieme skoro nič určitého. V akom slohu bol postavený ťažko povedať. Z pôvodného stredovekého kostola sa snáď niečo zachovalo v základoch dnešného kostola. Podrobnejšie správy máme až zo 16 stor., kedy sa na Orave šírila protestantská reformácia. Zásadná zmena v náboženských pomeroch na Orave nastala po roku 1556, kedy sa pánmi Oravy stali THURZOVCI, ktorí horlivo šírili nové protestantské náboženstvo na Orave a tak do koca 16 stor. katolícka viera – aspoň oficiálne – bola celkom potlačená podľa zásady: “ cuius régio, eius religio”, čím celá Orava prešla do správy evanjelicko – luterskej cirkvi aj s kostolmi, ktoré boli postavené a postavené aj nové.

V rokoch 1622 – 1629 prestavali alebo nanovo postavili dolnokubínsky kostol, snáď v zmiešanom slohu goticko – renesančnom. Hlavnú zásluhu na stavebných prácach z rokov 1622 – 1629 mal jednak vtedajší pán Oravy, GAŠPAR ILLÉSHÁZY, zať Juraja Thurzu a tiež Leštínsky šľachtic JÓB ZMEŠKAL, so svojou manželkou Annou. Toto nám dokazuje aj epitaf, ktorý sa nachádza na stene kostola po pravej strane od vchodu. Táto prestavba sa spomína v listine, ktorú v roku 1632 zemepán Oravy, kedy obec Dolný Kubín bola povýšená do mestského stavu, nie však ako mesto (urbs), ale len ako mestečko (oppidum) s obmedzenými mestskými právami. Podľa znenia tejto listiny stavebné práce na kostole neboli ani vtedy ešte celkom hotové. Po roku 1670 všetky kostoly aj s farami v Uhorsku, podľa nariadenia habsburskej vlády prešli do správy katolíkov, teda aj dolnokubínsky kostol a fara.

Ťažko je historicky dokázať či dolnokubínsky kostol bol len prestavaný alebo novopostavený. Táto otázka je oddávna predmetom sporov medzi oboma vierovyznaniami. Rozhodne vec nie je taká jednoduchá, aby sa tvrdilo, že katolícke vrchnosti tento kostol evanjelikom jednoducho odňali. (Pýtame sa, kde sa podel katolícky kostol, keď tu v roku 1380 bola zriadená katolícka dolnokubínska cirkev?). Treba pamätať na tú skutočnosť, že v tých časoch menili kostoly majiteľa podľa toho akej viery bol zemepán, podľa spomenutej zásady: „cuius régio, eius religio” – koho panstvo, toho náboženstvo.

Keď po roku 1670 všetky kostoly aj s farami prešli v Uhorsku z nariadenia vtedajšej habsburskej vlády do katolíckych rúk, dostal sa aj dolnokubínsky kostol do správy katolíckej Cirkvi. Od roku 1672 tu pôsobil katolícky kňaz v osobe Martina Pongrázca, no nie nadlho, lebo za Thökölyho povstania okolo roku 1680 zmocnili sa tohto kostola znova protestanti. Po páde Thökölyho opäť kostol prešiel do správy katolíckej Cirkvi. Za Rákoczyho povstania okolo roku 1705 bol opäť na čas v rukách evanjelikov, až sa definitívne dostal do správy katolíkov po roku 1709 po potlačení kuruckých nepokojov v Uhorsku.

Okolo roku 1725 bol znova prestavaný v barokovom slohu. V 40 – tich rokoch 18. stor. sa tiež niečo stavalo alebo prestavovalo. Cenný doklad z roku 1713 hovorí, že vtedy bol kostol kamenný s kamennou krstiteľnicou, s kamennou vežou a dvoma zvonmi. Bola v ňom kamenná dlažba, cintorín bol oplotený múrom a vo veži bolo horologium.

Aj v 18 – 19. stor. sa robili opravy a prestavby katolíckeho kostola. Ešte okolo roku 1870 mal celkom iný výzor, než dnes. Z rozhodnutia oravského komposesorátu, patróna katolíckeho kostola, v rokoch 1880 – 1887 sa prevádzala dôkladná prestavba, ktorú viedol ing. Canorinyi a v tomto stave zostáva podstate dodnes. Prestavba bola zakončená vysviackou 2. augusta 1887, vykonal spišský biskup Juraj Čáska.

8. mája 1895 vypukol veľký požiar, ktorý zachvátil aj kostol a zničil vežu, strechu, a celý vonkajšok. Dekan Jozef Kohút za podpory patróna a štedrých veriacich dal kostol opraviť.

V roku 1939 boli urobené nákladnejšie opravy. V roku 1956 bol kostol obrizolitovaný.

V rokoch 1979 – 1981 sa previedli nákladné práce, kedy bol kostol prekrytý medenou krytinou, zvnútra reštaurovaný a upravený k bohoslužbám podľa požiadaviek obnovenej liturgie.

(uvedený text je prepis z drevenej rytiny, ktorá sa nachádza pri vchode do kostola)

V roku 2005 bol interiér kostola opäť podrobený generálnej oprave, v ktorej získal terajší vzhľad. Vybudovalo sa hygienické zariadenie, podlahové vykurovanie a bola položená nová dlažba. Postupne boli reštaurované všetky oltáre a sochy, nástenné maľby, obrazy krížovej cesty i lavice. Postavil sa nový obetný stôl i ambóna.

Vzhľadom na to, že exteriér kostola sa naposledy maľoval koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia, bola potrebná oprava vonkajšej omietky a nový náter fasády. Stalo sa tak v roku 2006 a oprava bola financovaná aj z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Okrem týchto prác sa začala tiež úprava celého blízkeho okolia kostola a tak sa postupne skrášľuje a zvýrazňuje jedna z dominánt mesta Dolný Kubín, ktorou kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bez pochýb je.

Po časovo náročných reštaurátorských a konzervátorských prácach odborníkov v Bratislave sa v plnej kráse vrátil do Farského kostola ranorenesančný obraz zo 16. storočia s názvom – obraz Mettercie. V strede olejomaľby je zobrazená sediaca sv. Anna a Panna Mária s malým Ježišom, po stranách stoja sv. Fabián a sv. Sebastián.